
Najspoľahlivejší človek v tíme má jednu nevýhodu: veľmi ľahko si naňho zvyknete.
Prácu odovzdáva načas a problémy rieši skôr, než dorazia k vám. A tak vašu pozornosť dostávajú najmä tí, s ktorými niečo nefunguje. Ten spoľahlivý dostane len ďalšiu úlohu.
Možno ho dobre platíte, no aj tak získa časom pocit, že jeho dobrú prácu beriete ako samozrejmosť.
Oceňovanie pritom ovplyvňuje aj to, či ľudia vo firme zostanú. Gallup a Workhuman v rokoch 2022 až 2024 sledovali pracovné dráhy 3 447 zamestnancov. U ľudí, ktorí dostávali kvalitné ocenenie, zistili o 45 % nižšiu pravdepodobnosť zmeny zamestnávateľa počas nasledujúcich dvoch rokov. [1]
Keď človeku konkrétne poviete, čo urobil dobre a v čom to pomohlo, dávate mu dôležitú informáciu o jeho práci. Zároveň mu ukazujete, že jeho prínos dokážete rozpoznať a vážite si ho.
Lenže nejde o počet pochvál, ale o ich kvalitu. Musia byť úprimné, zaslúžené a s rešpektom. Prázdne lichotenie či pochvala slúžiaca vlastnému egu dôveru len podkopávajú.
A práve tu sa to vie pokaziť. Manažér má pocit, že ocenil dobrý výkon. Človek, ktorého pochválil, si však zapamätá hlavne to, ako nepríjemne sa pri tom cítil.
Aj dobre mienenú pochvalu totiž môžete podať tak, že po nej človek odíde ponížený.
Pred ostatnými za každú cenu
Určite poznáte pravidlo: kritizovať medzi štyrmi očami, chváliť pred ostatnými. Pochvala je ale zároveň aj spätná väzba, len sa na to pri tejto poučke občas zabúda.
Ako sa kedysi hovorilo: pochvala sa dáva pred nastúpenou jednotkou a naštartovanou V3-skou. Cez ten hluk aj tak nikto nič nepočuje.
V zasadačke vás však počuť bude. Predstavte si človeka, ktorému je pozornosť celej miestnosti nepríjemná. Vy ho nečakane vytiahnete pred kolegov, pochválite a nedajbože ešte požiadate o pár slov.
Vy si užívate potlesk. On premýšľa, ako sa čo najrýchlejšie dostať späť na stoličku.
Môže to byť introvert. No aj tichý kolega môže verejné uznanie oceniť a spoločenský človek môže naopak mať dosť pozornosti už po prvej vete. Zistite si vopred, čo konkrétnemu človeku v danej situácii vyhovuje.
V americkom prieskume Gallupu a Workhuman z roku 2022 preferovalo 29 % zamestnancov uznanie v súkromí, 7 % verejne a 64 % kombináciu oboch. Univerzálne pravidlo sa nám týmto trochu komplikuje. [2]
Ak chcete niekoho oceniť pred ostatnými, pokojne sa vopred dohodnite: „Rád by som na porade spomenul, ako si zvládol tú reklamáciu. Si s tým OK?“ A ak chcete aj príhovor, dohodnite sa aj na tom.
Toľko k publiku. Teraz k tomu, čo pred ním poviete. Tu si dávajte obzvlášť pozor na vlastné ego.
1. Pochválite a hneď zhodíte
„Jozef vyriešil tento rébus ako prvý, ako sa na šprta patrí.“
Alebo:
„Fero opäť vyniká vo výsledkoch. Alimenty sú jednoducho silná motivácia.“
Vy si pripíšete smiech v miestnosti. Jozef nálepku šprta a Fero nechcenú debatu o svojom súkromí.
Možno poviete, že u vás je taký humor normálny. Len si overte, či sa dobre zabáva aj ten, koho práve chválite. Jeho úsmev vám na to nedá spoľahlivú odpoveď. Dotknutého to takmer nikdy pozitívne nemotivuje.
2. Pochvalu utopíte vo vlastnej reči
„Máme toho teraz veľa, termíny sa posúvajú, klienti tlačia, ale celkom nám to ide, aj Janka tú reklamáciu zvládla, takže sa poďme pozrieť na plán na december.“
A je vybavené. Vy máte pocit, že ste Janku pochválili. Ona si možno ani nevšimla, že tá polveta mala patriť jej.
Ak bolo zvládnutie reklamácie dôležité, venujte mu dve jasné vety. Čo Janka urobila a prečo na tom záležalo.
3. Prepálite to
„Toto bol absolútne geniálny report! Si nenahraditeľná, bez teba by sa táto firma rozpadla.“
Za dobre spracovaný report príde slovná fanfára, ktorej nemusí veriť ani jeho autorka.
Primeranosť je dôležitá. Ak budete každý dobrý výkon označovať za výnimočný, vaše slová postupne stratia váhu. Povedzte radšej, čím bol ten report užitočný.
4. Za pochvalu prilepíte ALE
„Tá prezentácia bola výborná, ale tie podklady si mohol poslať skôr.“
Niektorí manažéri majú potrebu každú pochvalu preventívne doplniť výhradou, aby človek náhodou nezaspal na vavrínoch.
Potom sa nečudujte, ak pri ďalšej pochvale spozornie a bude čakať, čo príde po nej.
Aj neskoré podklady treba vyriešiť, ale ako samostatnú tému s jasnou dohodou do budúcna. Pochvalu nepoužívajte len ako povinný úvod k výčitke.
5. Zásluhu nakoniec pripíšete sebe
„Peter to zvládol výborne. Konečne využil to, čo mu už pol roka vysvetľujem.“
A už sme pri vás. Pri vašej trpezlivosti, skúsenostiach a schopnosti dostať z ľudí výkon.
Možno ste Petrovi naozaj pomohli. Lenže teraz oceňujete jeho prácu. Dokážete pri nej chvíľu zostať bez toho, aby ste publiku pripomenuli vlastný podiel?
6. Jedného pochválite a ostatných zvozíte
„Keby všetci robili ako Katka, nemusím tu každý deň robiť policajta.“
Katke tým môžete poriadne znepríjemniť život. Má sa tešiť z uznania, alebo sa kolegom ospravedlňovať za to, že ste ju postavili proti nim?
Ak chcete jej prácu ukázať ako dobrý príklad, pomenujte konkrétny postup, ktorý môžu využiť aj ostatní. Svoje výhrady k ich výkonu riešte priamo s nimi.
7. Vydieranie pochvalou
„Si náš najspoľahlivejší človek. Preto viem, že aj tentoraz zostaneš v piatok dlhšie.“
Takáto pochvala má pre zamestnanca zvláštnu cenu. Za odmenu dostane ďalšiu prácu.
Ak sa to opakuje, môže si časom každé vaše uznanie preložiť ako upozornenie, že budete zase niečo potrebovať.
Ak potrebujete pomoc navyše, povedzte to otvorene. Preberte kapacitu, priority aj podmienky. Pochvala takúto dohodu nenahradí.
8. Pochvala za „iné“
„Dnes ti to naozaj pristane.“
„Gratulujem, naozaj si schudol.“
Chceli ste povedať niečo milé. Lenže práve komentujete vzhľad človeka a predpokladáte, že to čo vidíte je dobrá správa.
Nemusí byť.
Za schudnutím môže byť vážna diagnóza, vyčerpanie alebo rodinné problémy. Niečo, o čom možno kolegovia vedia, ale vy nie. A práve ste dotyčnému k tomu pred všetkými zablahoželali.
Čo má teraz urobiť? Poďakovať? Vysvetliť vám, čo sa deje? Alebo sa usmiať a dúfať, že už prestanete? Aj keby bola zmena vzhľadu zámerná a človek z nej mal radosť, stále to neznamená, že to chce rozoberať na porade.
Ako šéf máte dosť príležitostí oceniť jeho prácu. Nemusíte pri tom hodnotiť jeho telo ani otvárať súkromie.
9. Chválite za dobrý dojem a prehliadnete skutočnú prácu
„Robo, ďakujem za skvelo zvládnutý projekt.“
Robo vám pravidelne rozpráva, koľko pracuje, čo všetko zachraňuje a ako mu na firme záleží. Vie vám pritakať a postará sa, aby ste ho neprehliadli.
Lenže jeho kolegovia vedia, kto ten projekt skutočne odpracoval a koľko Robovej roboty pritom zostalo na nich.
Keď ho pochválite, ostatní si môžu odniesť jednoduchý odkaz: šéfovi stačí dobre sa predať. Ich práca zostala neviditeľná a uznanie dostal niekto iný. To vie poriadne nahnevať aj toho, kto sa bežne o pozornosť nehlási.
Podobne môžete prestreliť, keď za úspech oddelenia pochválite iba manažéra. Pokojne oceňte, ako tím viedol. Zistite si však aj to, kto navrhol riešenie, kto ho dotiahol a komu patrí konkrétna zásluha.
Pred pochvalou si overte prínos konkrétneho človeka.
10. Pochválite výsledok a prehliadnete, ako vznikol
„Plán si splnil na 120 %. Klobúk dolu.“
Lenže obchodník ho splnil aj vďaka tomu, že zákazníkom sľúbil termíny, ktoré firma nedokáže dodržať. Výroba teraz hasí problémy a kolegovia vysvetľujú nahnevaným klientom, prečo ich objednávky meškajú.
Vy ste však pred všetkými ocenili číslo.
Ostatným tým môžete ukázať, že pri dobrom výsledku privriete oči nad spôsobom, akým ho človek dosiahol. A pri ďalšej porade sa možno pridajú ďalší.
Pri pochvale si všímajte, ako výsledok vznikol a aké dôsledky zanechal. Inak môžete dnes verejne podporiť správanie, ktoré budete zajtra pracne odstraňovať.
Prečo to manažéri robia
Nie preto, že by mali zlý úmysel. Väčšina z nich chce ľudí naozaj oceniť.
Pozrite sa na tú desiatku ešte raz. V polovici príkladov sa pochvala netýka človeka, ale vás: vášho humoru, vašej zásluhy, vášho podráždenia z ostatných, vašej ďalšej požiadavky.
Mnohí manažéri chvália tak, ako chválili ich. Nikto im nepovedal, že pochvala je spätná väzba, ktorá má vždy rovnaké pravidlá: konkrétnosť, načasovanie, rešpekt.
Kontrolná otázka pred každou pochvalou je preto jednoduchá: komu táto veta v skutočnosti slúži?
Musíme niekoho pochváliť každý deň?
Ken Blanchard a Spencer Johnson v knihe Minútový manažér odporúčajú všímať si ľudí pri tom, čo robia dobre a oceniť ich za to.
K predstave každodenného chválenia som však zdržanlivý. Riziko vidím vo chvíli, keď sa z toho stane povinná manažérska rutina: dnes som ešte nikoho nepochválil, musím si niečo nájsť.
V prostredí, kde sa uznaním bežne šetrí, môže náhla záplava komplimentov vyvolať skôr otázku: „Čo odo mňa zase chce?“
To nie je dôvod nechváliť. Je to dôvod robiť to pozorne, prirodzene a za niečo konkrétne. Pokojne aj každý deň, ak na to máte skutočný dôvod.
O to viac záleží na tom, čo poviete, komu, kedy a pred kým.
Čo teda povedať
Nemusíte pri pochvale predniesť slávnostný prejav. Pomenujte, čo konkrétne si na práci človeka ceníte a v čom to pomohlo.
Napríklad:
„Janka, pri včerajšej reklamácii si si najskôr overila možnosti vo výrobe a až potom si klientovi sľúbila termín. Vďaka tomu dostal jasnú odpoveď, ktorú vieme dodržať. Oceňujem, že si mu ani pod tlakom nesľúbila nemožné. Ďakujem.“
A teraz tá náročná časť: skončite. Nepridávajte vtip o Janke, ani vlastnú zásluhu, ani ďalšiu úlohu.
Človek tak dostane priestor uvedomiť si, že ste si jeho dobrú prácu všimli.
Skúste si vybaviť svoju poslednú pochvalu. Čo o nej asi povedal človek, ktorému patrila?
Emil Čižinský, personálny konzultant

http://Minútový mentor manažéra – otvorte, uložte si na ploche a používajte bez registrácie
Zdroje
[1] Gallup a Workhuman (2024), The Human-Centered Workplace, s. 6. The Human-Centered Workplace
[2] Gallup a Workhuman (2022): Unleashing the Human Element at Work: Transforming Workplaces Through Recognition, s. 18; metodika s. 33. https://www.gallup.com/file/analytics/392669/Gallup-Workhuman-Transforming-Workplaces-Through-Recognition-Report.pdf

