Dal výpoveď a odchádza, je to zradca!

Jedným z najťažších momentov pre mnohých podnikateľov je nečakaný odchod zamestnanca, ktorý bol platným členom tímu. Stále sa stretávam s podnikateľmi, ktorí sa ťažko vyrovnávajú s odchodom takéhoto človeka. Pre nich to nie je len otázka straty pracovnej sily, ale aj úder pod pás. Sú frustrovaní a cítia hlboké sklamanie, až pobúrenie. V tomto článku popisujem aké to má aspekty a čo sa s tým dá robiť.

Prečo sa podnikatelia cítia zradení, keď im kľúčový zamestnanec dá výpoveď?

Podobne, ako v iných situáciách je za tým prísne individuálny dôvod. Nájdu sa ale podobné a opakujúce sa scenáre. Napríklad focus podnikateľa na to, koľko energie, času a peňazí investoval do daného človeka a ten namiesto toho, aby naplno produkoval – odchádza. Za týmto postojom stojí zranené ego.

Kde sa stala chyba? Kto je vinný?

Kladiem si otázku: ako je možné, že daný podnikateľ nevidel, nepočul, nevnímal, že tento človek nie je v jeho firme spokojný? Je takmer nemožné, aby zamestnanec odišiel z firmy len tak z plezíru. Zmeniť prácu vyžaduje odvahu a odhodlanie. Preto je za tým vždy nejaký silný dôvod. Takýto zamestnanec tieto dôvody zvyčajne pomenuje. Pravdou je, že nie vždy to zamestnanec povie priamo, jasne a doslovne. Hovorí to možno medzi riadkami, naznačuje to v inotajoch alebo to kričí vo svojej neverbalite. Ak sa cíti nevypočutý alebo sú jeho požiadavky bagatelizované či zosmiešňované, tak si začne hľadať novú prácu, lebo odchod vidí ako jediné východisko. Zodpovednosť je teda najčastejšie na strane podnikateľa / manažéra. 

Ako tomu predchádzať?

Takmer každá firma je ako “prietokový ohrievač”, cez ktorý zamestnanci “pretekajú”. Niektorí zostanú dlhšie, iní odídu skôr. To je nevyhnutná realita podnikania. Podnikateľ musí mať racionálne očakávania od svojich zamestnancov. Zamestnanci sú dynamickou súčasťou firmy, a preto musia byť manažéri pripravení na možnosť odchodu jednotlivých členov tímu. Jedine týmto spôsobom môžu minimalizovať šoky a škody, ktoré prichádzajú s odchodmi.

Dôležitým faktorom je otvorená komunikácia. Podnikateľ musí dať zamestnancom pocítiť dôveru a otvorene komunikovať. Komunikovať znamená aj počúvať. Pravidelná spätná väzba a schopnosť prijať aj konštruktívnu kritiku sú nevyhnutné pre zdravý pracovný vzťah. Keď víťazí ego šéfa, prehráva pozitívne pracovné prostredie.

Nemenej dôležitá je aj schopnosť manažéra motivovať svoj tím. Každý zamestnanec má svoje vlastné motivátory, ktoré sa časom vyvíjajú, a preto nie je možné očakávať, že všetci zostanú pracovať v jednej firme celý život. Mzda nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie zamestnanca odísť. Manažéri musia byť schopní identifikovať individuálne potreby a motivátory svojich ľudí.

Hovorí sa, že ľudia neodchádzajú z firiem, ale od svojich šéfov. Je preto dôležité, aby manažéri poznali svoj manažérsky štýl a pracovali na ňom. Práca na sebe a vzdelávanie sa v oblasti vedenia ľudí sú kľúčové pre vytvorenie prostredia, kde zamestnanci nevidia výpoveď ako jediné riešenie.

V konečnom dôsledku podnikanie je o ľuďoch. Práve ľudská zložka je najnáročnejšia, ale zároveň aj najhodnotnejšia. Ak budú podnikatelia rozvíjať svoj manažérsky potenciál a budú schopní flexibilne reagovať na výzvy spojené s udržaním (retenciou) zamestnancov, môžu budovať firmy, ktoré sú nielen úspešné, ale aj odolné voči nevyhnutnému “prietokovému” efektu.