Nedávno som sa v diskusii s klientom dostal k téme autenticita. Jeho otázka bola jasná: “Ako mám inak reagovať na svojich ľudí, ak nie autenticky, tak, aký naozaj som?” Odpovedal som otázkou: “Čo považuje za opak autenticity”? Odpovedal: “Strojenosť, umelina, bez emočnosť.” Moja nasledovná otázka bola: “A čo tak profesionalita?”
Poďme sa nad tým zamyslieť.
Byť autentický je dnes trendy aj v manažmente. Po dlhé roky bol v popredí klasický prístup riadenia, ktorý uprednostňoval striktné dodržiavanie firemných postupov a dôslednú kontrolu emócií. Teraz však vieme, že tento prístup môže viesť k odcudzeniu zamestnancov a ťažkostiam pri budovaní lojálneho a angažovaného tímu.
Na druhej strane, plné odhalenie vlastných emócií môžu tiež spôsobovať problémy. Prílišne prejavená empatia je vnímaná ako slabosť. Naopak pritvrdé a hrubé prejavy sú považované za neľudské. Kde teda nájsť tú správnu rovnováhu medzi autenticitou a profesionalitou? Ako máme ako manažéri vystupovať, aby sme boli vnímaní ako „ľudskí“, no zároveň si udržali potrebnú mieru profesionality?
Autenticita ako základ.
Základom by mala byť osobná autenticita. To znamená, že manažér by mal byť sám sebou, nemaskovaný za nejaký umelo vytvorený „profesionálny“ prejav. Zamestnanci spoznajú, keď sa niekto hrá na niekoho iného a takýto postoj ťažko získa ich dôveru a rešpekt.
Autentický manažér je človek, ktorý vie vyjadriť svoje pocity a myšlienky priamo a otvorene. Nemusí sa báť ukázať emócie, ale robí to primerane a v správnom kontexte. Rovnako vie počúvať a empaticky reagovať na potreby svojho tímu.
Profesionalita a firemná kultúra.
Zároveň však manažér musí dbať na profesionalitu a firemné nastavenie. Nie každá emócia je vhodná na prejavenie na pracovisku a v interakcii so zamestnancami. Je potrebné nájsť správnu mieru a vedieť vhodne filtrovať a regulovať prejavy.
Manažér by mal byť sám sebou, no zároveň rešpektovať normy a očakávania, ktoré sú v danej organizácii nastavené. Môže to znamenať napríklad mierne potlačenie niektorých osobných prejavov v prospech firemnej kultúry.
Hľadanie rovnováhy.
Kľúčom je teda nájsť rovnováhu medzi autenticitou čiže ľudskosťou a profesionalitou. Manažér by mal byť sám sebou, prejavovať emócie a vyjadrovať svoje myšlienky otvorene. No zároveň si musí uvedomovať, kde sú hranice vhodného prejavenia týchto osobných aspektov. A to všetko bez ohľadu na to, o aký druh emocionálneho prejavu ide.
Dôležitá je komunikácia a schopnosť adaptovať sa na prostredie a situáciu. Manažér musí vedieť posúdiť, kedy je vhodné byť viac „ľudský“ a kedy je potrebná väčšia dávka profesionality. Rovnováha medzi týmito dvoma prístupmi je kľúčom k úspešnému vedeniu tímu a budovaniu lojálneho a angažovaného kolektívu.
Správne vyváženie autenticity a profesionality vám prinesie spokojnejších zamestnancov a lepšie výsledky. Dávajte na to pozor a začnite budovať lojalitu vo vašom tíme!
Ak manažéri dokážu byť autentickí a zároveň profesionálni, majú lepšie výsledky v oblasti angažovanosti zamestnancov a fluktuácie.
A na záver jeden bonus tip – nájdite si čas každý deň urobiť niekomu v tíme radosť. Napríklad pochváľte prácu alebo prejavy správania, venujte mu chvíľku vašej pozornosti. Nesmie to ale byť stále ten istý človek. Ideálne by to mal zažiť každý jeden z vašich podriadených. Uvidíte, aký to má pozitívny vplyv na celý tím!
*Na fotke som ja so svojim posledným šéfom.
Tento kurz je určený pre každého, kto chce byť rešpektovaným šéfom, chce vedieť motivovať svojich ľudí k lepším výsledkom a chce si vytvárať funkčné vzťahy, nielen na pracovisku.